Tajná obálka

Bolo raz jedno dievča menom Samira a bola veľmi chudobná. Žila už iba s mamkou, lebo jej otca zjedol obrovský drak. Samira chcela ísť do sveta hľadať najtajnejšiu obálku sveta. Ale jej mamka to nechcela dovoliť, veď Samira je jej jediným šťastím života. Ale Samira ju nakoniec presvedčila a mamka ju vypravila na cestu. Dostala pampúšik i posúšik a vybrala sa na cestu. Ako tak Samira šla cestou – necestou, keď zrazu sa ocitla na púšti. Pred sebou videla niečo, čo ju lákalo podísť bližšie a v tom...... Prásk! Ocitla sa na dne pasce a bola tam sama. Sama? Ešte niekto tam bol. V tom sa zľakla, či to nie je nejaké zviera. Ale keď ten niekto podišiel bližšie, videla že je to človek a dokonca dievča.

Dievča ju oslovilo: ,,Vitaj, ja som Amanda, ako sa voláš ty a ako si sa sem dostala?”. ,,No tak ja som šla po púšti a niečo ma začalo lákať na toto miesto a.... zrazu som sa prepadla sem na toto divné miesto. Mám taký pocit, že je to pasca, ale načo, to netuším. A ešte zabudla som sa predstaviť. Som Samira, teší ma Amanda, máš veľmi pekné meno.” ,,Ďakujem, toto mi ešte nikto nikdy nepovedal, vieš ja som sa sem dostala pred 3 dňami a snažila som sa vymyslieť nejaký plán úniku, ale je to tu veľmi strmé.” ,,Tak to mi je ťa ľúto, ale tu máš môj pampúšik, určite musíš byť hladná.” ,,Áno, ďakujem ti.” V tom obidve stíchli. Počuli zvuky približujúce sa k nim. A začuli toto: ,,Čo ak sa tam niekto chytil?” ,,Nezmysel, veď do tej tvojej pasce sa už roky nikto nechytil. A vlastne načo potrebuješ chytať ľudí do pasce? Veď si môžeš hocijakého človeka chytiť na ulici” ,,Ale takto znie môj plán: do tejto pasce sa chytí človek, nedostane sa s tamaďiaľ, lebo je to tam veľmi strmé. Takže takto nebudú mať dlho potravu a vodu a vlastne tak skapú a bude z nich fajná večera. Alebo, keď budú mať to šťastie, sa stanú našimi otrokmi.” V tej chvíli sa Samira a Amanda tak zľakli, že jedna z nich od šoku vykríkla a tie hlasy zrazu stíchli a podišli bližšie ku jame….a videli, že chytili dokonca až 2 dievčini. Tak sa potešili, až skoro jeden z nich spadol do jamy. Ale škoda, že len skoro. Potom odišli s predstavami, že budú mať dobrú večeru.

Amande spadlo niečo na hlavu a ona stratila vedomie. Samira sa zľakla a zisťovala skadiaľ to na Amandu spadlo. Ako sa tak obzerala okolo seba, zbadala, že jedna časť steny je tmavšia ako ostatné. Podišla bližšie a vlastne zistila, že je tam nejaká chodba a to ju potešilo. Ale na druhej stránke si pomyslela: ,, Čo bude s Amandou?” A teraz dostala nápad: Vezme Amandu na chrbát a bude ju niesť chodbou, ako jej budú sily stačiť. Po dlhej chvíli blúdenia po chodbe si Samira začala myslieť, že ide stale dokola, až zbadala slabučké svetlo. Chcela sa rozbehnúť za ním, ale zrazu bola Amanda taká tažká, že ju nevedela ani zodvihnúť, takže ju položila na zem. Vtedy dostala nápad: dá jej vodu, možno to pomôže. A veru, zabralo to. Amanda sa zobudila a zbadala, že už nie je v jame. A spýtala sa Samiry: ,,Samira, kde to sme?” ,,Amanda, ničoho sa neboj, ako ti nejaký kameň spadol na hlavu a stratila si vedomie som našla túto chodbu. Najskôr som nevedela kam vedie, ale teraz som zbadala malé svetielko a chcela by som za ním ísť. Možno je to naša šanca na únik.” ,, Tak na čo ešte čakáme? Poďme” A tak šli za tým svetielkom, až začalo silnieť a silnieť, pokým neuvideli východ. Samira sa potešila, ale Amanda mala slzy v očiach.

Samira sa jej spýtala: ,, Amanda, prečo plačeš? Veď ty nie si rada, že sme konečne von z tej diery?” ,, Áno, som rada, ale keď ty ma teraz opustíš a pôjdeš za svojím cieľom a ja sa budem musieť vrátiť do sirotinca.” ,, Ty si zo sirotinca? Tak to som nevedela, že nemáš rodinu…. Vieš čo? Nechcela by si ísť so mnou pohľadať najtajnejšiu obálku?” ,, Si píš, že áno a nevieš čo v tej obálke je?” ,,Nie, nikto to nevie a nikto dokonca ani nevie kde je, ale ja ju niekde cítim. Len neviem teraz, ktorým smerom je mesto Latchford, je to v jeho blízkosti.” ,, Ale Samira, ja bývam v Latchforde, môžem ťa tam doviesť.” A tak šli, šli, šli a šli, až kým v diaľke neuvideli Latchford. Samira od radosti skákala a Amanda sa len usmievala. Obidve si sadli pod palmu pretože už boli unavené z cesty. V tom Samira zbadala niečo blýskavé. Podišla k tomu a zbadala, že je to…. Obálka. Samira od nadšenia vykríkla a Amanda dobre že nedostala infarkt. Celá bez seba so strachom v tvári dobehla ku Samire, že ju na smrť vyľakala. Samira ju ukľudnila a Amanda sa upokojila. Amanda zbadala tiež tú obálku a Samira ju zhodila dole s palmy, aby ju mohli otvoriť. Amanda ju otvorila a čítala:

Vtedy sa Samira a Amanda objali a vzali si k srdcu tieto slová. Samira požiadala svoju mamku, či by nemohla Amanda u nich aspoň prespať. Ale Samirina mamka jej dala iný, lepšý návrh a ten aj spravila. Adoptovala si Amandu, takže to znamená, že teraz je Amanda Samirina sestra. A takto získala Samira nielen priateľku, ale aj sestru na celý život.