Niekedy si nevyberieš

Ahojte, Volám sa Jenn a chodím na gymnázium v Košiciach. Mám 14 rokov a príbeh, čo vám chcem porozprávať je o tom, aké ľahké je zaľúbiť sa . Jasné, pomyslíte si, ďalší z tých zamilovaných románov čo končia pusou. Ale možno ste to už zažili, potom poznáte ten pocit keď sa neviete rozhodnúť čo je správne.

 Začal sa školský rok, ako každý iný, o jeden ročník vyššie, ale stále v tej istej triede s tými istými ľuďmi. Ja som sa vôbec nezmenila, možno vyrástla o pár centimetrov, ale neako špeciálne som sa nezmenila. Stále som rovnaká. Prvý deň bol super, všetky sme sa stretli po dlhých prázdninách, samozrejme keď Tina zbadala Daniela tak bolo všetko po starom, začala sa nad ním rozplývať a my sme si ako obyčajne z nej robili srandu. Spolu sme sa smiali. Síce vtedy som nevedela čo na ňom videla. Ja som videla len obyčajného chalana. Rok prebehol veľmi rýchlo, zrazu boli jesenné prázdniny, okrem šťastných momentov v škole sa nič zvláštne nestalo. Prešla jeseň a prišla zima, tú milujem. Posledný deň pred vianočnými prázdninami sme si dali darčeky a odišli na sviatky. Vianoce samozrejme prešli tiež rýchlo a bola tu zas škola, tento polrok bol už iný.

 Daniel sa dozvedel o tom, že Tina je doňho zamilovaná a tak nás celá jeho parta ohovárala. Ale dalo sa to vydržať, lebo mňa sa to až tak netýkalo, nebola som pre nich nič, na škole nie som ani známa, myslím, že ani obľúbená. Som skôr typ ktorý je tichý a som radšej, keď ma nepozná každý na škole, samozrejme moje kamošky, tie pozná skoro každý. Bol marec, na obed sme sedeli v jedálni a rozprávali sme sa. Tina len tak zo srandy nadhodila, že Daniel je do mňa buchnutý. Všetky sme sa rozosmiali, ale potom som to už z hlavy nepustila, čo keby bol naozaj do mňa.... Celú noc som nad tým rozmýšľala a keď som ho videla na druhý deň, zistila som, že ho mám veľmi rada.Nevedela som čo robiť, strašne som ho ľúbila.

 Celý deň som sa nevedela dočkať kedy ho uvidím, ale zároveň som riešila aj dilemu s Tinou. Čo keby som sa jej priznala, ale ako by reagovala? Bola som z toho zmätená. Ale rozhodla som sa nič nepovedať. Každý deň, keď som ho videla, bol úžasný, niekedy neprišiel a vtedy bol môj deň pochmúrny. V noci sa mi zvyklo s ním snívať a večer som si predstavovala aké by to bolo, keby sme boli spolu. Ale vždy som skončila s tým, že ako by som to vysvetlila Tine. V júni som vedela že všetko o chvíľu skončí, pretože toto bol jeho predposledný rok na gymnáziu. S istotou som vedela, že na budúci rok odíde a pôjde na vysokú.

 Na prázdniny sa mi odchádzalo ťažko, aj som sa tešila, aj nie. Cez prázdniny sme zvykli byť doma, ale boli aj výlety, pri mori som síce ešte nebola, my totiž chodíme na rôzne turistiky a pod. August prešiel veľmi rýchlo a prázdniny sa skončili, teraz som každý večer myslela čo bude, keď Daniel odíde. Ani ma nepozná, keď aj ide okolo akoby ma nevidel, ja viem nie som pekná, takže nemá na mne čo vidieť. Takto bolo každý deň, myslela som naňho, ale jeden deň som rozmýšľala, že ja vlastne Tine ubližujem, aj keď o tom nevie, a keby bol do mňa zamilovaný a opýta sa ma či s ním chcem chodiť, povedala by som mu nie, ale veľmi by som to ľutovala. Teraz sa vlastne nič nezmenilo, stále si vyčítam, že by som ho chcela ale možno keby bol s Tinou a bol by šťastný, bola by som aj ja.

 Ďakujem, že ste si prečítali tento príbeh, ja viem nie je to nič moc, ale chcela som sa s tým aspoň niekomu zdôveriť. Ak sa vám nepáčil, mne to nevadí,je to môj prvý príbeh ktorý som niekde uverejnila, predtým som už písala do zošitov rôzne príbehy, ale nikdy ich nik nevidel už ani neviem, kde sú.