Láska na život a na smrť

6:30 ráno. Zvoní mi budík, musím vstať do školy. Oblečiem sa, rýchlo do seba nahádžem raňajky a do školy idem s mojou najlepšou kamarátkou Lisou. S Lisou sme boli kamarátky odjakživa. Keď sme prišli do školy, zbadala som nového spolužiaka. Nikdy nemám rada, keď k nám niekto nový príde. Neriešila som ho. Začala sa prvá hodina, najhoršia hodina môjho života v pondelok ráno. Cez prestávku za mnou prišiel ten nový chlapec. ,,Ahoj, volám sa Tobias. Ešte to tu nepoznám, nemohla by si ma tadiaľ previesť?" No, nadšená som z toho veľmi nebola, ale čo sa dá robiť. ,,Samozrejme. Volám sa Elizabeth, teší ma." Ako sme sa tak prechádzali po škole, zazvonilo. Do kelu! Ako to, že som sa zabudla! Chytila som Tobiasa za ruku a behala s ním do triedy. Uf! Stihli sme prísť v poslednej sekunde.

Ako náhle zazvonilo na prestávku, Lisa za mnou pribehla: ,,Tebe sa páči Tobias? Ak áno, máš smolu, pretože on už dievča má." ,,A smiem vedieť, koho?" ,,Mňa predsa, ty trdlo." Zarazila som sa. Lisa takto nikdy predtým nerozprávala. No všimla som si, že tento rozhovor videl aj Tobias. Neprejavil záujem sa rozprávať. Stihla som ísť ešte na WC opláchnuť si tvár a z kabínky som počula hlas Lisy ako vraví Amande:,,Tá chudera Elizabeth! Vôbec netuší, že s Tobiasom nechodím." Nechápem toto Lisine správanie. Asi prechádza neskorou pubertou.

Po vyučovaní som išla na obed a potom, zrazu na mňa niekto začal kričať. Kto iný, než Tobias:,,Elizabeth, stoj! Počkaj ma!" Samozrejme, že som ho počkala. Išli sme spolu domov a Tobias ma pozval von. Nebola som si istá, či pozvanie prijať mám, ale váhavo som sa ho spýtala:,,Tobias, máš nejaké dievča?" ,,Nie, prečo?" ,,Len tak. Takže o koľkej sa stretneme?" Dohodli sme sa na 15:00. Prišla som domov, v rýchlosti si urobila úlohy a premýšľala som. Prečo si vybral mňa? Prečo chce ísť so mnou von?... V hlave mi vírilo veľké množstvo otázok, na ktoré som nepoznala odpoveď. Zamyslela som sa tak hlboko, až som skoro zabudla, že bude o chvíľu 15:00. Vybrala som sa na ihrisko, kde sme sa mali stretnúť a čakala som ho. Bolo už 15:10 a Tobias stále nikde. Prestávalo ma baviť tam čakať, keď vtedy sa objavil udychčaný s kyticou kvetov v ruke. ,,Prepáč, že meškám. Nevedel som to tu nájsť." ,,To nevadí, hlavne, že už si tu." Prešli sme sa okolo jazera, dali sme si zmrzlinu a spoznávali sa.

Teraz som si bez Tobiasa nevedela predstaviť život. Dokonca sme už oficiálne aj pár. Pol rok už prešiel v škole a dnes sa ku mne chystá na návštevu Lisa. Robili sme si všelijaké zmiešaniny jedál a ak nám to nechutilo, jednoducho sme to vypľuvli do igelitky.Večer mi zapípala esemeska od Clauda:,,Ty si Lise strihala video a pokašľala to? A Lisa u teba zvracala?" Čože? To skadiaľ má. Lisa je čím ďalej, tým čudnejšia. Na druhý deň si chybu priznala a osprasvedlnila sa mi. No večer, znova esemeska od Clauda:,,Ty si sa zmenila v tom zlom....?" Prepokladám, zase je to od Lisy. V škole sa mi síce ospravedlňovala, no ja som jej povedala:,,Ak chceš niekoho otravoať, tak nie mňa!"

S Tobiasom sme sa rozhodli, že pôjdeme do Čiech navštíviť jeho rodinu. Požičala som si mamine BMW a vyzdvihla Tobiasa. Konečne sme vyšli z mesta. Pred nami išlo pomalé auto. Dala som blinker a chcela ho obehnúť. No keď už som bola v protismernom pruhu, vodič vo vedľajšom aute zrýchlil a ja som sa nevedela dostať späť do správneho pruhu. Oproti nám sa rútil kamión vysokou rýchlosťou. Posledné slová ktoré som povedala Tobiasovi:,,Navždy ťa budem milovať."

Zobudila som sa v nemocnici a vedľa mňa stála mama. Všetko ma príšerne bolelo. Obzerala som sa po miestnosti, ale Tobiasa som nikde nevidela. ,,Mami, kde je Tobias?" ,,Zlatko, neviem, ako ti to povedať..." ,,Kde je Tobias?!" ,,Elizabeth, Tobias počas nehody zomrel, je mi to ľúto." Ako by mi bodli dýku do srdca. Má teraz vôbec zmysel žiť?

Po niekoľkých dňoch som sa pozbierala a išla sa pozrieť na Tobiasov hrob s malou nádejou, či sa lekári nepomýlili a Tobias ešte žije. No jeho hrob tam bol. Ale teraz, nemôžem celý život zúfať nad Tobiasom. Nemôžem zastať pri jednej prekážke. Musím sa pohnuť ďalej. Myslieť na budúcnosť. No Tobias v mojom srdci ostane vždy.